Ry?a s� plody
druhov ry?a siata alebo Oryza glaberrima z rodu ry?a. Poch�dzaj� p�vodne z
tropickej a subtropickej ju?nej a juhov�chodnej �zie a Afriky. Spolu poskytuj�
viac ako p�tinu kal�ri� konzumovan�ch ?u?mi.
Druhy ry?e - pod?a technologickej �pravy:
Nel�pan� ry?a je na trhu
m�lo obvykl�, zrna s� iba vyml�ten� - bez odstra?ovania ?upky. Je bohat� na
vl�kninu a mikro?iviny. Var� sa dlh?ie ako ostatn� druhy ry?e.
Hned�
ry?a, z h?adiska v�?ivy je pre telo ve?mi cenn�.
Poskytuje mu toti? ?irok� ?k�lu vitam�nov, miner�lnych l�tok, ale aj
antioxidantov. V?etky tieto l�tky sa v?ak pri v�robe bielej ry?e stratia,
preto?e sa z nich odstr�ni vrchn� obal ? otruba, v ktorej sa drviv� v�??ina
zdrav�ch l�tok nach�dza. Rob� sa tak najm� preto, lebo biela ry?a sa ?ah?ie
upravuje na konzum�ciu a je o nie?o jemnej?ia. Z v�?ivov�ho h?adiska je v?ak
ove?a menej cenn�.
�
obsahuje 4 kr�t viac vl�kniny
�
2 kr�t viac vitam�nu B2
�
30 % viac vitam�nu B3
�
3 kr�t viac vitam�nov E a B6
�
2 kr�t viac hor?�ka, drasl�ka a fosforu
�
omnoho viac zinku a sel�nu (antioxidant)
�
mno?stvo kal�ri� (okolo 230) a sacharidov (okolo 50 g)
v jednej ?�lke je v porovnan� s bielou ry?ou pribli?ne rovnak�
Hned� ry?a je okrem zdravotn�ch benefitov zn�ma aj ako di�tna
potravina. Po?as jej konzum�cie teda ani nepriberiete. Navy?e, ak ju
skombinujete so strukovinami, dostanete plnohodnotn� d�vku pre telo potrebn�ch
bielkov�n. Je vhodn� pri zdravej v�?ive, po?as rekonvalescencie, ?i pri potrebe
?etrn�ho zaobch�dzania s organizmom, preto?e je ?ahko str�vite?n� a
neobsahuje cholesterol, ani lepok. Okrem toho optimalizuje hladinu cukru
v krvi, zbavuje telo tox�nov a zni?uje krvn� tlak.
Biela ry?a je vyroben�
obvykl�m sp�sobom. Najprv sa zrno zbavuje klasu pomocou ml�tenie. Zrno sa potom
l�pe, v tejto f�ze sa zrno zbav� 2 nestr�vite?n�ch vrstiev ?upky. T�mto
sp�sobom sa z�ska celozrnn� ry?a. Potom sa ry?a bielia, pri tomto procese sa
obr�sia ?al?ie dve vrstvy ?upky aj mal� ?as? kl�?ka. Pr�ve t�mto bielen�m sa
ry?e ochudobn� o cenn� ?iviny. Takto sa z�skava polorafinovan� ry?e. Potom
nasleduje 2. bielenie a obrusovaniu ?upiek a z�skava sa rafinovan� ry?a 3.
stup?a. Pri 3. bielenie sa ry?a zbav� ?al?ie vrstvy ?upky a v�sledkom je
rafinovan� ry?a 2. stup?a. Pri n�slednom 4. bielenie sa potom zrno zbav� aj
k?�?ika. Potom doch�dza e?te k ?al?�m �prav�m zrna ako le?tenie alebo
olejovanie a v�sledkom je biela ry?a.
Predvaren� ry?a sa vyr�ba z
bielej l�panej ry?e p�soben�m zv�?enej teploty bez pridania vody. Varenie potom
trv� iba 10 min�t.
Ry?a parboiled je upraven�
zvl�?tnym sp�sobom, pri ktorom sa ?iviny z vonkaj?�ch vrstiev ry?e uvo?nia a
pod tlakom sa dostan� do stredu zrna, povrch zrna stvrdne, d�jde k premene
?krobov, tak?e sa ry?a pri varen� nelep� a vitam�ny a miner�lne l�tky sa pri
kuchynskom varen� vyl�huj�.
Parboiled je
to kompromis medzi bielou ry?ou a natural a z h?adiska v�?ivy je ve?mi cenn�.
Ne? sa ry?a zmen� na ry?u parboiled, mus� neol�pan� zrnko prejs? procesom
nam�?ania a spracovan�m vysokotlakovou parou, pri?om vitam�ny a miner�ly
obsiahnut� v ?upke prenikaj� zo ?upky do vn�tra zrnka, ktor� sa nakoniec e?te
ol�pe a vyle?t�. Parboiled ry?a je nad�chana, sypk�, nelep� a nerozv�ra sa.
Naviac svojou �pravou z�skava na kvalite a m� vy??ie v�?ivov� hodnoty ne?
klasick� biela ry?a.
Ktor� je
najlep?ia?
?ierna ry?a, zak�zan�
superpotravina, v s�vislosti s ry?ou ?iernej farby by sa dal pokojne pou?i? aj
tento v�raz. V minulosti bola ?ierna ry?a v�sadou a mohli ju konzumova? len
?�nski cis�ri. Je pln� antioxidantov a bojujete ?ou proti rakovine M� n�padn� tmav� farbu ? ?iernu a?
tmavofialov�, ktor� m� na svedom� mno?stvo cenn�ch antioxidantov. Jej konzum�ciou pom�hate chr�ni? svoje bunky pred po?koden�m
vo?n�mi radik�lmi a viete tak �?innej?ie predch�dza? mnoh�m
chorob�m, ako aj nebezpe?nej rakovine.
Je zdrojom:
antokyan�tov ? l�tok so siln�m antioxida?n�m
�?inkom, vitam�nu E ? ktor� taktie? p�sob� ako antioxidant, bielkov�n, vl�kniny
ve?k�ho mno?stva ?eleza, je prirodzene bezlepkov� a ?ahko str�vite?n�.
Jedna ly?ica otr�b ?iernej ry?e (resp.
10 ly?�c varenej ?iernej ry?e), obsahuj� viac antioxidantov ako rovnak�
mno?stvo ?erstv�ch ?u?oriedok.
Basmati: (hindsky ??????, doslova
?kr�?ovn� v�n�?)
Jej skvel� vlastnosti jej dod�va voda stekaj�ca
s ?adovcov ktor� je ve?mi ?ist� a zdrav�. Basmati sa po zbere aspo? na
18-24 mesiacov uskladni v sklade v ktorom je sucho a tma, potom sa m�?e o?isti?
a preda?. Obsahuje ve?k� mno?stvo zdrav�ch l�tok je druh dlhozrnnej ry?e. Pre svoju
v�?u ju ozna?uj� za kr�?ovsk� ry?u alebo kr�?ovnou medzi odrodami
ry?e. V�hodou je, ?e pri varen� sa nelep�. V ?al�dku sa ?ahko a r�chlo
str�vi. Neobsahuje lepok ?i?e je to ry?a pre ?ud� ktor� maj� celiakiu.
?al?ou v�hodou tejto potraviny je n�zky
glykemick� index. Znamen� to, ?e obsahuje menej kal�ri� ako in� druhy ry?e, no
zas�ti v�s na dlh?iu dobu. V d�sledku toho by mal by? druhotn�m efektom jej
konzum�cie aj �bytok na v�he. Je teda prospe?n� v obdob� dr?ania di�t, no
z�rove? je odpor�?an� aj pre ?portovcov, z�stancov zdravej v�?ivy a v?etk�ch
t�ch ?ud�, ktor� chc� ?i? zdrav?ie a prij�ma? kvalitnej?ie potraviny. Basmati
okrem toho obsahuje na 100 gramov asi 9 gramov bielkov�n.
Je zdrojom:
bielkov�n, sacharidov tie? obsahuje vitam�ny
hlavne skupiny B.
Jazm�nov�
ry?a poch�dza a pestuje
sa hlavne na severe Thajska. Subtropick� p�smo v kombin�cii so ?pecifickou
p�dou dod�vaj� tejto ry?i jej v�nimo?nos? a nezamenite?n� ar�mu. ?peci�lne je
aj jej pestovanie. Jazm�nov� ry?a sa toti? e?te st�le seje ru?ne a na jej
zalievanie sl�?i iba t� voda, ktor� na ?u zo?l� nebes�. T�to, inak prez�van�
?thajsk� vo?av� ry?a?, je vo svete ve?mi ob?�ben� a cenen� pre svoje
vlastnosti. Niektor� neprajn�ci o nej tvrdia, ?e jej v�?a nie je prav�, ale
umelo pridan�, ?o v?ak nie je pravda, obsahuje len prirodzene z�skan� vonn�
l�tky.
Je vhodn� pri t�chto
zdravotn�ch probl�moch.
Je
zdrojom:
bielkoviny, vitam�ny skupiny B, miner�ly:
?elezo, drasl�k, fosfor, nel�pan� obsahuje aj vl�kninu a antioxidanty, je
bezlepkov�, neobsahuje nijak� tuk
Aj jazm�nov� ry?a m� svoju natural
podobu, ktor� je pre zdravie e?te lep?ia ako klasick� biela. N�jdete v nej
vitam�ny A aj skupiny B. V?aka pr�tomnosti gamma oryzanolu m�?e dokonca
zni?ova? hladinu cholesterolu.
Menej
pou?�van� ry?a:
Texmati ? podobn� charakter ako
Basmati. Poch�dza z Texasu.
Patna - je najkvalitnej?ia
dlohozrn� ry?a s neutr�lnou chu?ou a v�?ou.
Divok� (indi�nsk�) ry?a sa zbiera ru?ne a
preto je ve?mi drah�. Nie je prav� ry?a. Dlh� ?iernohned� semen� patria
americkej vodnej tr�ve zizanii. Maj� vysok� obsah vitam�nov skupiny B a
prid�vaj� sa do ry?e basmati. ?ierno-biela zmes vyzer� efektne v ?al�toch aj
ako pr�loha.
Arborio - gu?atozrnn�,
perli?kovit� ry?a, ktor� po uvaren� vytv�ra kr�movit� hmotu. Je to t�m, ?e
vstreb�va ve?mi ve?a vody. Pestuje sa predov?etk�m v Taliansku.
Bh�t�nska ?erven� ry?a - Starovek� kr�tko
zrnn� ry?a pestovan� vo vysokej nadmorskej v�?ke. M� jemn� zrnk�, ktor� u? pri
varen� pr�jemne vo?aj� orie?kami. ?erven� ry?a patr� medzi ?peci�lne nel�pan�
druhy dlhozrnnej ry?e. Pestuje sa v oblasti Camar vo Franc�zsku a m� ve?mi
delik�tnu chu? pripom�naj�cu orechy.
Carnaroli ry?a ? ve?mi podobn� ako
ry?a Arborio, rovnako sa pestuje najm� v Taliansku.
Ni?iki sa pou?�va na pr�pravu
prav�ho su?i, preto?e je spr�vne lepiv�.
Anka ? Tr�ner pre teba