Tuky s vznamnm, nie v?ak hlavnm zdrojom energie. Tuk m v organizme
termoizola?n funkciu, chrni bru?n dutinu.
Tvor bunkov membrny, obaly
nervovch vlkien a podie?a sa na tvorbe hormnov.
Tuky predstavuj makronutrient, ktor sa nachdza v potrave. S s?as?ou
?ir?ej skupiny, nazvanej lipidy, ktor zah??a e?te aj vosky, steroly a
vitamny rozpustn v tukoch A, D, E a K. Hlavnou s?as?ou tukov s triacylglyceroly, z ktorch trvenm vznikaj
mastn kyseliny. Pod?a ?truktry sa tuky delia na nasten mastn kyseliny
alebo nenasten mastn kyseliny (mononenasten, polynenasten alebo trans).
Tuky s prtomn vo v??ine potravinovch skupn a vo v?eobecnosti
v?etky potraviny organizmu dodvaj nasten aj nenasten tuky. Zlo?enie tukov
v ur?itej potravine ovplyv?uje jej fyziklne a funk?n vlastnosti a m vplyv na
zdravie. Potraviny, ktor maj vysok podiel nastench tukov, ako naprklad
maslo alebo brav?ov mas?, maj pri izbovej teplote pevn konzistenciu a vo
v?eobecnosti s ?ivo??neho pvodu. Potraviny s vysokm podielom nenastench
tukov, ako naprklad rastlinn olej a ryb olej (ktor obsahuj omega-6 a omega
3 polynenasten tuky), s pri izbovej teplote zvy?ajne kvapaln. Av?ak
niektor rastlinn oleje, ako naprklad palmov alebo kokosov olej, maj
relatvne vysok obsah nastench tukov a pri rovnakej teplote ostvaj tuh.
?m s dan vlastnosti tukov:
Biologick
vlastnosti tuku s dan jeho zlo?enm. Mastn kyseliny, z ktorch sa tuk
sklad, si predstavte ako pospjan retiazky atmov uhlkov. Tieto spoje
sa nazvaj chemick vzba . Vlastnosti tchto
"retiazok" s dan tm, ko?ko uhlkov je v retiazke pospjan a ako
tieto vzby vyzeraj.
Pod?a d??ky rozli?ujeme mastn kyseliny:
s krtkym a stredne dlhm re?azcom (maj
6-10 atmov uhlka)
s dlhm re?azcom (maj 12 a? 16 atmov
uhlka)
s ve?mi dlhm
re?azcom (maj viac ako 18 atmov uhlka)
Chemick vzbu
medzi jednotlivmi uhlky si mo?no predstavi?, ako keby sa uhlky dr?ali za
ruku. Ak sa dr? za jednu ruku, je vzba jednoduch, tieto kyseliny sa
nazvaj nasten . Ak sa dr? za dve ruky, hovorme o
vzbe dvojitej a kyseliny sa nazvaj nenasten . Laicky
povedan, ?m viac rk, tm pre na?e zdravie lep?ie, mnemotechnick - zdrav?ie
je by? ?ahko nenasten .
Tuky a aterosklerza:
Ak hovorme o tukoch ako zdravotnom
riziku, je to v spojitosti s podporou vzniku a priebehu aterosklerzy ?i?e
krnatenie tepien. Aterosklerza je dlhodob proces, ktor za?na v na?ich
tepnch u? v detstve. Z pvodne pru?nej rrky, ktor toleruje a pru?ne
reaguje na vkyvy krvnho tlaku, dan tm ako srdce pumpuje krv do n?ho
cievneho systmu, sa z cievy stva rigidn, tvrd trubica, do ktorej stien sa
ukladaj aterosklerotick plty. Otzkou ?asu
je, kedy sa ksok pltu ?odlpne" a na?tartuje proces tvorby krvnho
trombu, ?o je vlastne ?punt, ktor tepnu upch.
Mastn kyseliny maj na priebeh
aterosklerzy rzny efekt
Nasten mastn kyseliny
s krtkym re?azcom sa nezabudovvaj do krvnch tukov a aterosklerzu
neovplyv?uj. Zato nasten mastn kyseliny s dlhm re?azcom s hodnoten
vrazne aterogenny. Naopak dlh nenasten mastn kyseliny (kam sa radia
kyseliny ?-6 a
najm ?-3) zvy?uj rozpustnos?
plazmatickch LD lipoprotenov, tzv. "Lenivho" ?kodlivho
cholesterolu a s teda vrazne protiaterogenn
Na
zver
Tuky s zo v?etkch troch zkladnch
?ivn energeticky najbohat?ie, lebo z 1 g tuku zskava telo 9kcal - 38 kJ. Je
to asi 2-krt viac, ne? poskytuj bielkoviny alebo sacharidy. Preto s tuky predov?etkm
dodvate?om energie. V??iu dvku tuku potrebuj ?udia, ktor vydvaj ve?a
energie.
Medzi tukmi, ktor prijmame v potrave, treba rozli?ova?, nie v?etky s
?zl?. S tukmi to nepreh?ajte, av?ak ani ich pln vyl?enie
z jedlneho lstka zdraviu neprospieva.
Tuky s dle?it pre
dobr zdravie a sprvne fungovanie tela. S zdrojom energie, esencilnych tukov
a podporuj vstrebvanie vitamnov rozpustnch v tukoch A, D, E, a K. Tuky
tie? dodvaj jedlm ?pecifick konzistenciu, vzh?ad a chu?. Prli? ve?a tuku
alebo nesprvny druh tuku v?ak m?e nepriaznivo ovplyvni? na?e zdravie.
Zdroj: Doc.Ing. Jan Pnek, CSc.
Anka - Trner pre Teba