Blog

Kedysi neexistovala in� m�ka, ako celozrnn�. Cel� zrn� sa mleli a n�sledne sa z tejto m�ky piekol chlieb. Celozrnn� m�ka obsahuje d�le?it� vitam�ny, miner�ly, vl�kninu a esenci�lne mastn� kyseliny, ktor� sa nach�dzaj� v kl�?ku a otrub�ch (obale) zrna.

Archeologick� z�znamy hovoria o tom, ?e rozb�janie z?n medzi kame?mi za �?elom v�roby m�ky sa datuje do obdobia cca 6000 rokov p.n.l. Nesk�r Rimania vyna?li ku?e?ovit� mlyny, ktor� pom�hali mlie? v�??ie mno?stv� p?enice jednoduch?�m sp�sobom.   
Zlom nastal v 19. storo?� po?as priemyselnej revol�cie. V druhej polovici 19. storo?ia sa v mlyn�rstve uskuto?nila v�znamn� zmena, za?ali sa zav�dza? v�konn� valcov� mlyny, ktor� dokonale oddelili ?ist� bielu m�ku. Otruby a kl�?ky sa dostali medzi l�tky po nemecky pomenovan� Ballaststoffen, ?�m sa ozna?uj� veci prek�?aj�ce a nepotrebn�, ktor� vo v�?ive ?loveka nemaj� ?iadnu hodnotu. ?udia si pochva?ovali, z bielej m�ky sa piekli chutn� biele kol�?e. Roky be?ali, ?udia si na bielu m�ku zvykli. 
Celozrnn� m�ka m� dobu spotreby cca 6-9 mesiacov. Je to z d�vodu obsahu vitam�nov, miner�lov v a hlavne esenci�lnych mastn�ch kysel�n v kl�?ku (ako napr. omega-3), ktor� s� ve?mi n�chyln� na pokazenie.  
Ke??e v 19. storo?� malo ?udstvo minim�lne poznatky o vitam�noch, miner�loch a aminokyselin�ch a ich vplyve na organizmus, odstr�nenie kl�?ka sa teda zdalo by? efekt�vnym rie?en�m, ako pred??i? dobu spotreby v podstate na neobmedzen� ?as. V spracovanej m�ke zbavenej kl�?ka a obalu sa u? nemalo ?o pokazi?, preto?e v?etky d�le?it� nutrienty, ktor� sa pokazi? m�?u, boli odstr�nen�. N�sledne sa stala t�to spracovan� m�ka ?tandardom a za?ala vytl�?a? celozrnn� m�ku z trhu.                              
Potom, ako biela rafinovan� m�ka �plne vytla?ila celozrnn� zo stravy be?n�ho ?loveka, vzniklo nieko?ko epid�mii, napr�klad ochorenie beriberi alebo epid�mia pelagry, ?o s� choroby sp�soben� avitamin�zou, teda nedostatkom vitam�nov ? hlavne vitam�nov skupiny B (niac�n a pod.), ako aj obezita.
U? v roku 1880 Dr. T. R. Allinson tvrdil, ?e hlavnou pr�?inou obstip�cie (z�pchy) je odstr�nenie otr�b z m�ky.
Po?as prvej svetovej vojny v roku 1941 kapit�n a hlavn� lek�r, na bojovej lodi britskej obrany, King George V., Thomas Latimer (Peter) Cleave (1906-1983) lie?il z�pchu pos�dky, konzumovan�m 100g p?eni?n�ch otr�b.
 V roku 1969 Dr. Cleave upozornil verejnos? na n�zke mno?stvo vl�kniny v modernej strave. Jeho pr�ca bola posilnen� podpornou pr�cou Dr. Denis Burkitt .  Cleaveov z�ujem sa zameral na prevent�vnu medic�nu, kde pozoroval ?kodliv� �?inky nadmernej konzum�cie rafinovan�ch uh?ohydr�tov, ako je cukor a rafinovan� m�ka, ktor� nazval "Sachar�nov� choroba". V?imol si, ?e sachar�nov� prejavy nevznikli u divok�ch tvorov ani medzi primit�vnymi ?u?mi ?ij�cimi na tradi?nom nerafinovanom jedle. Pova?oval rafinovan� uh?ohydr�ty (biela m�ka a cukor) za najviac transformovan� potraviny, a teda za najnebezpe?nej?ie.

- V celozrnnej p?enici, no predov?etk�m v otrub�ch sa nach�dza 12 % vl�kniny, v?aka ?omu m� t�to plodina aj   siln� laxat�vny �?inok.
- ?�m viac vl�kniny v pomere k ?krobu zrno obsahuje, t�m pomal?ie sa uvo??uje gluk�za.
- Celozrnn� nevyvol�va n�hle zmeny hladiny gluk�zy v krvi.
- Celozrnn� je ve?mi ?ahko str�vite?n�, ?udsk� organizmus potrebuje na z�skanie ?iv�n z nej len minim�lne           �silie.     
- Dostatok celozrnnej m�ky v stravovacom re?ime zabra?uje takzvan�m civiliza?n�m chorob�m, v mnoh�ch         pr�padoch z ve?k�ho mno?stva   rafinovanej potravy. Cukrovka, reuma, beriberi (nedostatok vitam�nu B1)     alebo pelagry (nedostatok vitam�nu B3), a aj rakovina.

V prvej polovici 20-teho storo?ia boli objaven� �?inky vitam�nov a zistili sa prav� d�vody t�chto  epid�mi� = nedostatok vitam�nov v strave. Preto, na z�klade z�konov, za?ali v�robcovia prid�va? do m�ky vitam�ny ako tiam�n, niac�n, kyselinu listov�, riboflav�n alebo ?elezo. O tieto l�tky je biela m�ka obohaten� dodnes. No st�le v bielej muke ch�ba vl�knina, ktor� ako u? bolo spomenut�, m� ve?k� v�znam proti civiliza?n�m chorob�m.