Blog

Faj?enie malo pre Indi�nov hlavne ritu�lny charakter, nikdy nebolo n�vykov�. Objav Nov�ho sveta v roku 1492 mal za n�sledok, ?e dovtedy nezn�me faj?enie tabaku sa dostalo do Eur�py. Rodrigo de Jerez po n�vrate z Kolumbovej cesty r. 1493, demon?troval faj?enie tabakov�ch listov. Namiesto obdivu v?ak jeho posluch�?i dostali strach a obvinili ho z obcovania s ne?ist�mi silami. Rodrigo skon?il pred s�dom a ten mu ulo?il hrdeln� trest. Kr�?ovn� Izabela Kast�lska po Kolumbovej osobnej intervencii ho zmiernila.

Ofici�lny n�zov tabaku Nicotiana tabacum, ako aj pomenovanie hlavn�ho alkaloidu nikot�nu s� odvoden� od mena franc�zskeho ve?vyslanca Jeana Nicota. Uveril, ?e tabak m�  v?estrann� pou?itie pri lie?en� mnoh�ch neduhov, p?�cnych, srdcov�ch, ko?n�ch, hlavne ?e pom�ha pri migr�ne. Ako u? dobre viem, v?etky z�zra?n� �?inky tabaku sa uk�zali ako nezmysle ale zato sa faj?enie uk�zalo ako v�nosn� obchod. Vytvoren�m tabakov�ho monopolu Napoleonom (ktor� s�m nefaj?il) sa zabezpe?il pre ?t�tnu kasu pravideln� zdroj pr�jmu. ?o aj v dne?nej dobe ?in� ve?k� ?as? ?t�tneho pr�jmu. 
Tabakov� dym je koncentrovan� aeros�l, mikroskopick� ?iasto?ky ve?kosti 0,0005mm, ktor�ch po?et v jednom kubickom centimetri dosahuje vy?e miliardy. Miesto ur?enia t�chto ?iasto?iek s� p?�cne elveoly (mech�riky), kde prebieha pre ?ivot nenahradite?n� v�mena plynov. Alveoly maj� priemer 0,15 ? 0,35mm ich po?et je 300 ? 400 mili�nov. ?iasto?ky tabakov�ho dymu sa dostan� priamo tam, odkia? sa v?etky ?kodliviny spo?ahlivo a ve?mi r�chlo dostavaj� priamo do krvi.
U? v roku 1930 v Prahe laborat�ri�ch tabakov�ch koncernov boli jednozna?ne zisten� hroziv� n�sledky faj?enia v zmysle priamej s�vislosti s infarktom myokardu, mozgov�mi por�?kami, rakovinou pa?er�ka, rakovinou p?�c, ale v�sledky sa nesmeli publikova?!              
Z faj?enia sa stala �vodn� droga, mechanizmus p�sobenia je identick� s tvrd�mi drogami. Niektor� psychol�govia vo faj?en� nach�dzaj� ?rty perverzn�ho masochizmu. V mozgu faj?iarov sa zistila prakticky nulov� aktivita enz�mu B ? monoaminooxid�zy, ktor� odb�rava hladinu pren�?a?a pr�jemn�ch pocitov ? dopam�nu. V neposlednom rade je faj?iar sebec, ve? kto obetuje krabi?ku cigariet za hra?ku pre die?a, kvet pre man?elku ?i l�stok na futbal pre man?ela! Po pre?�tan� tejto vety si faj?iar povie, ja. Je to smutn� ale ani ty nie.                    
 Presta? faj?i? nie je jednoduch� hlavne ak v?etky z�kony ochra?uj� pr�va faj?iara. V ka?dej samoobsluhe nad poklad?ou je stojan, aby si z�budliv� faj?iar mohol k�pi? svoju krabi?ku.
Zdroj: Ako sa d� predch�dza? chorob�m srdca a ciev Viliam Bada
                                                                 Anka - Tr�ner pre teba